Krásny deň prajem,
Síce nemám veľa rokov, no aj tak je môj život zrejme na konci. Som onko pacient. A to v štádiu, ktoré je zrejme nezvratné. Nepíšem sem ale preto, aby som sa ľutovala. Chcem sa len podeliť o pár mojich postrehov. Človek si úplné neuvedomuje, že raz odtiaľto odíde, pokým nestojí tvárou v tvár smrti. Všetci poznáme tie frázy o tom, že žijeme len raz a že si každý deň máme užívať akoby to mal byť ten posledný. A aj napriek tomu sa obmedzujeme. Neustále sa pozeráme na to, čo si o našich životoch budú myslieť iní. Stále sa vraciame do minulosti a prehrávame si situácie, ktoré už aj tak nevieme zmeniť. Inokedy stále myslíme na to, čo bude zajtra. Či to a hento bude to správne rozhodnutie. Ale zabúdame žiť teraz a tu. V prítomnosti. Pretože život sa neodohráva včera a ani zajtra. Život sa deje dnes. Presne teraz, keď si čítaš tieto riadky. Žiješ ho ty. Tvoj život by mal byť o tebe a tvojich rozhodnutiach. Pretože raz príde čas, kedy budeš aj ty na mojom mieste a rovnako tak budeš rozmýšľať nad tým, prečo si vtedy nespravila to, čo chcelo tvoje srdce. Jedného dňa príde deň, keď budeš mať pred sebou to neznámo, ktorému sa nikto nevyhne a za sebou seba, svoj život, svoje rozhodnutia a skutky. Zrazu ti všetko bude pripadať inak. Pochopíš veci, ktoré bolo ťažké pochopiť. Prehodnotíš všetko čo bolo a čo sa stalo a uvidíš, čo bolo skutočne dôležité a malo zmysel. Tie najväčšie problémy, ti zrazu začnú pripadať ako úplné malichernosti a všetkým ľuďom, ktorých nejak zranilo tvoje správanie sa chceš ospravedlniť a naopak, všetkým ľuďom čo ublížili tebe zrazu odpustíš. Každému z vás prajem, aby ste videli to dôležité ešte počas života. Aby ste nepremrhali čas, ktorý sa dá vždy zmysluplne využiť. Aby ste našli svoj zmysel bytia čo najskôr. A hlavne aby ste si otvorili srdcia ešte dnes.
Zdroj : Facebook / přiznání žen